 
|
|
|
|
Ardovo
(1243 Erdes, 1318 Ordou, Ordov, 1320 Ardo, 1359 Ardow, 1920 Ardovo)
|
 |
Ardovo leží na západnom okraji vápencovej Silickej planiny prikrytej na juhozápade mladotreťohornými uloženinami.V závere Dlhoveskej doliny je Ardovská jaskyňa s vyvieračkou. V Ardovskej jaskyni našli neolitické sídlisko bukovohorskej kultúry so zvyškami uhlíkom kreslených nástenných maliev, pilinskej kultúry z ml. boby bronzovej a púchovskej kultúry.V stredoveku boli v chotári bane na olovo.
Obecný úrad: Ardovo Tel: 058/7921223; 058/7881180
|
|
|
Betliar
()
|
 |
Obecný úrad: Betliar Tel: 058/7883170, 058/7883171
|
|
|
Bohúňovo
(1243 Lokuna, 1318 Lekyne, Lekune, 1320 Leklene,, 1336 Lekene, 1920 Lekeňa, 1920 Bohúňovo)
|
 |
Obec Bohúňovo leží na styku severovýchodného okraja Rimavskej kotliny a Slovenského krasu na ľavostrannej nive Slanej. Prvá písomná zmienka o obci Bohúňovo je z roku 1243, keď ju Belo IV. Daroval Bebekovcom. V obci sa nachádza neskorogotický kostol z 15.storočia.
Obecný úrad: Bohúňovo Tel: 058/7920127, 058/7885612
|
|
|
Bôrka
(1409 Barka, 1945 Bôrka)
|
 |
Obec Bôrka leží na styku Slovenského Rudohoria s východnou časťou Slovenského krasu v pramennej oblasti potoka Čremošná. V obci sa nachádza barokový kostol z roku 1759, kaplnka z 1. pol. 19. storočia, kaštieľ z konca 19. storočia.
Obecný úrad: Bôrka Tel: 058/7979119
|
|
|
Brdárka
(1556 Berdalka, 1786 Berdarka, 1920 Brdárka)
|
 |
Obec Brdárka leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline Hankovského potoka. Obec vznikla v polovici 16.storočia na valaskom práve, založili ju pastieri zo zaniknutej osady Radzim. V obci je renesančno-barokový kostol z roku 1696.
Obecný úrad: Brdárka Tel: 058/7931981
|
|
|
Brzotín
(1242 Berzethe, 1293 Bezeta, Berzete, 1773 Berzetin, 1920 Brzotýn, 1927 Brzotín)
|
 |
Obec Brzotín leží v Rožňavskej kotline na nive Slanej a prítokov. V obci sú zvyšky gotického hradu. Kostol reformátorský ranogotický z 13. storočia, kaštieľ barokový z roku 1729, kostol neskorobarokový z konca 18. storočia.
Obecný úrad: Brzotín Tel: 058/7326890
|
|
|
Čierna Lehota
(1551 Lehota, 1569 Ober Lehota, 1601 Feketelehota, Czerna Lehota, 1773 Cžerna Lehota, 1920 Čierna Lehota)
|
 |
Čierna Lehota leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria pri sútoku Lehotského potoka s pravobrežnými prítokmi spod Kohúta. V obci sa nachádza evanjelický kostol z roku 1774.
Obecný úrad: Čierna Lehota Tel: 058/7883770
|
|
|
Číž
(1274 Chyz, 1786 Cschis, 1920 Číž)
|
 |
Kúpeľná obec Číž leží v južnej časti Rimavskej kotliny v doline potoka Teška-prítoku Rimavy. V obci sa nachádzajú slané jodobrómové kúpele, objavené boli v roku 1860.
Obecný úrad: Číž Tel: 047/5591121
|
|
|
Čoltovo
(1291 Chokotkow, 1297 Cholto, 1327 Choltow, 1808 Cžoltow, 1920 Čoltová, 1927 Čoltovo)
|
 |
Obec Čoltovo leží na styku severovýchodného okraja Rimavskej kotliny a Slovenského krasu na ľavostrannej nive a terase Slanej. Obec vznikla v 12. storočí, písomne je doložená z roku 1291. V obci sa nachádza gotický kostol zo 14. storočia a evanjelický kostol z roku 1783.
Obecný úrad: Čoltovo Tel: 058/7886500
|
|
|
Čučma
()
|
 |
Obecný úrad: Čučma Tel: 058/7325780
|
|
|
Dedinky
(1828 Imrichfalva, Imrefalva, 1920 Imrichovce
1412 Istvanfalva, 1920 Štefanovce)
|
 |
Obec Dedinky vznikla v roku 1933 zlúčením Imrichoviec a Štefanoviec.
Dedinky ležia v Slovenskom Rudohorí v doline Hnilca. Výstavbou Hnileckej vodnej nádrže bola zatopená časť obce, ako aj osada Dobšinská Maša. Dedinky sú oblúbeným rekreačným strediskom, ako v zime tak aj v lete.
Obecný úrad: Dedinky Tel: 058/7883250
|
|
|
Dlhá Ves
(1332 Horuati, 1423 Hoziwzo, 1427 Wziuzow, 1808 Hosúsow, 1920 Hosúsovo, 1948 Dlhá Ves)
|
 |
Dlhá Ves leží na juhozápadnom okraji vápencovej Silickej planiny v slepej Dlhoveskej doline. Neďaleko obce sa nachádza jaskyňa Domica.
Obecný úrad: Dlhá Ves Tel: 058/7885813
|
|
|
Dobšiná
(1326 Dobsina, 1387 Dopsina, 1429 Dobsyna, 1430 Dapsina, 1773 Dobssyna)
|
 |
Dobšiná leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline Dobšinského potoka. Na severnom svahu vrchu Buča je Dobšinská ľadová jaskyňa, vytvorená podzemnými vodami Hnilca. Dobšiná vznikla začiatkom 14. storočia, keď Bebekovci poverili šoltýsa Mikuláša založením banského mestečka na krupinskom práve. Dolovala sa tu meď, zlato, striebro a železo.
Obecný úrad: Dobšiná Tel: 058/7941319
|
|
|
Drnava
(1364 Dwrnew, 1430 Dernew, 1773 Dernawa, 1808 Drňany, 1920 Drnava)
|
 |
Obec Drnava leží najvýchodnejšom výbežku Rožňavskej kotliny v doline Čremošnej. Drnava vznikla ako banská osada v 13.storočí. V obci sa nachádza barokovo-klasicistický kostol z roku 1779.
Obecný úrad: Drnava Tel: 058/7971112
|
|
|
Gemerská Hôrka
(1413 Horka, 1483 Horka alias Malach, 1808 Hórka, 1920 Hôrka, 1927 Gemerská Hôrka)
|
 |
Gemerská Hôrka leží na rozhraní juhozápadnej časti Slovenského krasu a Rimavskej kotliny na nive a terase Slanej. V Gemerskej Hôrke je závod SCA Molnlycke, významný zamestnávateľ v okrese Rožňava.
Obecný úrad: Gemerská Hôrka Tel: 058/7921225
|
|
|
Gemerská Panica
(1247 Ponyth, Ponyith, Ponich, 1291 Inferior Panych, 1336 Olsoupanich, Felseupanych, 1383 Kys, Nogpanyth, 1808 Panitowa, 1920 Panita, 1927 Gemerská Panita, 1948 Gemerská Panica)
|
 |
Gemerská Panica leží v severovýchodnom výbežku Rimavskej kotliny, na nive a terase Slanej. V 13. storočí je doložená existencia dvoch Paníc, a to Vyšnej 1247 a Nižnej 1291, ide však o staršie osídlenie.
Obecný úrad: Gemerská Panica Tel: 047/5522913
|
|
|
Gemerská Poloma
(1470 Also Wezweres, 1773 Malá Poloma
1282 Vezueres, 1427 Wesweres, 1556 Polomka, 1563 Polom, 1566 Nagwezwereos, 1580 Velyka Polon, 1680 Nagy Polom aliter Superior Veszveres, 1773 Welka Poloma)
|
 |
Obec Gemerská Poloma vznikla v roku 1958 zlúčením Malej a Veľkej Polomy. Obec leží na juhovýchode Slovenského Rudohoria na náplavovom kuželi v doline Slanej. V obci sa nachádza evanjelický kostol z roku 1784, barokový kostol z roku 1802, gotický zvon z 15. storočia. V Gemerskej Polome sa narodil spisovateľ Peter Kellner-Hostinský.
Obecný úrad: Gemerská Poloma Tel: 058/7950320
|
|
|
Gočaltovo
(1318 Chocholk, 1346 Gachakfalva, 1580 Goczaltovo, 1808 Gočáltow, 1920 Gočaltovo)
|
 |
Obec Gočaltovo leží v severnej časti Slovenského krasu v doline potoka Rozložnica. Gočaltovo vzniklo vyčlenením z chotára Štítnika v 2. polovici 13. storočia ako banská obec, listinne doložená z roku 1318. V obci sa nachádza evanjelický kostol, pôvodne baroková modlitebňa z 1736.
Obecný úrad: Gočaltovo Tel: 058/791312
|
|
|
Gočovo
(1427 Bowch, 1773 Gocžow, 1808 Góčo, 1920 Gočovo)
|
 |
Obec Gočovo leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na náplavových kuželoch v doline rieky Slaná. Obec vznikla ako pastierská osada v 14. storočí. V Gočove sa nachádza evanjelický kostol z roku 1790.
Obecný úrad: Gočovo Tel: 058/7883280
|
|
|
Hačava
(1409 Saybilese deserta, 1773 Hacžawa, 1786 Falucska, Hačsawa, Bognerhey)
|
 |
Hačava leží vo východnej časti Slovenského krasu v doline Hájskeho potoka. V obci sa zachovali omazané a obielené zrubové domy s valbovou a sedlovou šindľovou alebo slamenou strechou z 19. storočia.
Obecný úrad: Hačava Tel:
|
|
|
Hanková
(1556 Hanckowa, 1569 Hankosz, 1773 Hankowa)
|
 |
Hanková leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na terasovej plošine v doline Hankovského potoka. Obec vznikla na valaskom práve koncom 15. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1556. V obci je evanjelický kostol z roku 1811, veža z roku 1726.
Obecný úrad: Hanková Tel: 058/7931927
|
|
|
Henckovce
(1470 Henczko, 1551 Henczkowcze, 1563 Henczowetz, 1590 Henczkowa, 1773 Heneczkowcze, 1786 Henzkowze, 1808 Henckowce)
|
 |
Henckovce ležia na juhovýchodných svahoch Slovenského Rudohoria v doline nivy Slanej. Henckovce vznikli v polovici 15. storočia na valaskom práve, listinne sú doložené z roku 1470. V obci je ranogotický kostol z 13. storočia, barokovo-klasicistický kostol z roku 1798 a kúria z konca 18. storočia.
Obecný úrad: Henckovce Tel: 058/7881263
|
|
|
Honce
(1318 Gunch, 1427 Gench, 1773 Gencž, 1920 Genč, 1948 Honce)
|
 |
Honce ležia v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline potoka pretekajúceho obcou. Obec vznikla v 2. polovici 13. storočia na území Štítnika, spomínajú sa v roku 1318. V obci je evanjelický kostol z roku 1803.
Obecný úrad: Honce Tel: 058/7883590
|
|
|
Hrhov
(1263 Gurgeu, 1345 Gergew, 1920 Hrbov, 1927 Hrhov)
|
 |
Hrhov leží na juhovýchodných svahoch Slovenského krasu v doline potoka Turňa. Obec sa vyvinula zo starej osady s hospodárskym dvorom na uskladňovanie dávok z panstva Turňa. V obci sa nachádza gotický kostol z roku 1500, náhrobný kameň Bebekovcov z roku 1381.
Obecný úrad: Hrhov Tel: 058/7883670
|
|
|
Hrušov
(1340 Kerthueles, 1561 Kerthweles, 1786 Kortvélyesch, 1920 Hrušov)
|
 |
Hrušov leží v západnej časti Turnianskej kotliny v doline Vápenného potoka. Obec je známa ovocinárstvom a vinohradníctvom. V obci sa nachádza gotický kostol zo 14. storočia.
Obecný úrad: Hrušov Tel: 058/7961522
|
|
|
Jablonov nad Turňou
(1430 Almas, 1920 Jablonov, 1927 Jablonov nad Turňou)
|
 |
Obec leží v Turnianskej kotline na úpätí svahu planiny Horného vrchu. Osídlenia v paleolite, sídliskové nálezy pilinskej kultúry z ml. doby bronzovej. Písomne je obec doložená z roku 1430. v obci sa nachádza kostol z konca 14. storočia, kaplnka vo vinohradoch z 18. storočia.
Obecný úrad: Jablonov nad Turňou Tel: 058/7881535
|
|
|
Jasov
(1234 vallis S. Joannis Bapt. Al. n. Turna, 1243 Jazow, 1251 Jazou, 1280 Iasov, 1470 Jossa. 1630 Jaszov)
|
 |
Jasov leží na styku Slovenského Rudohoria s Jasovskou plošinou. Osídlenia v paleolite, sídliskové nálezy bukovohorskej kultúry, eneolit s kanelovanou keramikou, pillinskej kultúry z ml. doby bronzovej a sídlisko púchovskej kultúry. Jasov sa vyvinul z pôvodnej banskej osady, písomne je doložený z roku 1234. V obci sa nachádza zrúcanina gotického hradu zo 14. storočia, gotický kostol z 15. storočia, kláštor premonštrátov z roku 1766 na mieste opevneného kláštora z 12. storočia. Medzi ďalšie pamiatky patrí kláštorný kostol z roku 1766, kláštorná knižnica s iluminovanými kódexami a inkunábulami z 15. storočia. Neďaleko obce je Jasovská jaskyňa.
Obecný úrad: Jasov Tel: 055/4664106
|
|
|
Jovice
(1352 Pachapataka, 1427 Jolees, 1948 Jovice)
|
 |
Jovice ležia v Rožňavskej kotline na nive Čremošnej. Obec vznikla na území panstva Krásna Hôrka na rozhraní 13. - 14. storočia, písomná zmienka je z roku 1352.
Obecný úrad: Jovice Tel: 058/7326529
|
|
|
Kečovo
(1272 Kucheu, 1344 Kechew, 1786 Kecscho, 1920 Kečovo)
|
 |
Kečovo leží na južnom okraji vápencovej Silickej planiny, ktorú pokrývajú mladotreťohorné usadeniny. Planina je bohatá na na závrty, priepasti, vyvieračky a jaskyne. Svetoznáma je najmä jaskyňa Domica. Osídlenie v paleolite-sídlisko v jaskyni Domica. Listinne je obec doložená z roku 1272. V obci sa nachádza kostol z roku 1820.
Obecný úrad: Kečovo Tel: 058/7881173
|
|
|
Kobeliarovo
(1466 Fekethepathak, 1551 Kobelar, 1773 Kobelarow, 1808 Kobelárowá, 1920 Kobeljarovo, 1927 Kobeliarovo)
|
 |
Kobeliarovo leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline Kobeliarovského potoka. Písomne je obec doložená z roku 1466. V obci sa nachádza ranogotický kostol z konca 13. storočia a pam. izba P.J.Šafárika v jeho rodnom dome.
Obecný úrad: Kobeliarovo Tel: 058/7951243
|
|
|
Koceľovce
(1318 Guchulpholua, Gochulpholua, 1331 Goczel, 1426 Gechelfalwa, 1427 Kencelfalwa, 1773 Geczelowcze, 1920 Gecelovce, 1948 Koceľovce)
|
 |
Koceľovce ležia v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline Hankovského potoka. Koceľovce sa vyvinuli v 2. pol. 13. storočia na území Štítnika ako banská obec. V obci sa nachádza gotický kostol zo začiatku 14. storočia.
Obecný úrad: Koceľovce Tel: 058/7931915
|
|
|
Kováčová
(1346 Kouachy, 1364 Kowachwagasa, 1808 Kowáčik, 1920 Gemerská Kováčová, 1927 Kováčová)
|
 |
Kováčová leží v doline Čremošnej, ktorá tvorí hranicu medzi Slovenským Rudohorím a skrasovatenou vápencovou planinou Horného vrchu. Prvá zmienka o obci je z roku 1346, keď patrila Bebekovcom. V obci sa nachádza neogotický kostol z roku 1866.
Obecný úrad: Kováčová Tel: 058/7979120
|
|
|
Krásnohorská Dlhá Lúka
(1338 Huziureth, 1773 Kraszna-Horka-Hoszúrét, 1808 Dluhá Lúka, 1920 Dlhá Lúka, 1927 Krásnohorská Dlhá Lúka)
|
 |
Obec leží v Rožňavskej kotline na sútoku Čremošnej a Pačianského potoka. Obec je písomne doložená z roku 1338, vyvinula sa okolo majera, patrila k panstvu Krásna Hôrka. V obci sa nachádza barokový kostol z roku 1754.
Obecný úrad: Krásnohorská Dlhá Lúka Tel: 058/7326860
|
|
|
Krásnohorské Podhradie
(1322 Karaznahurka, Crasnahor, 1329 Craznahorka, Craznahurka, 1808 Krásnohorské Podhradí, 1920 Krásnohorské Podhradie)
|
 |
Obec Krásnohorské Podhradie leží v Rožňavskej kotline v doline potoka Pača, pravostranného prítoku Čremošnej. Viac na www.krasnohorskepodhradie.sk
Obecný úrad: Krásnohorské Podhradie Tel: 058/7326494
|
|
|
Kružná
(1327 Keurus, 1920 Kerešovce, 1948 Kružná)
|
 |
Kružná leží v západnej časti Rožňavskej kotliny. Písomne je Kružná doložená z roku 1327, založili ju Máriassyovci koncom 13. storočia.
Obecný úrad: Kružná Tel: 058/7883560
|
|
|
Kunová Teplica
(1243 Toplucha, 1318 Thoploca, 1320 Topolcha, 1336 Tapolcha, Tapulcha, Toplica, 1773 Kunowa Teplicza, 1920 Kunová Teplica)
|
 |
Kunová Teplica leží v západnej časti Slovenského krasu v doline potoka Štítnik. Listinne je Kunová Teplica doložená z roku 1243. V obci sa nachádza budova železiarni z 18. storočia, evanjelický kostol z roku 1805.
Obecný úrad: Kunová Teplica Tel: 058/7931716
|
|
|
Lipovník
(1364 Korna Lypa, 1920 Lipovník, 1927 Hárskút, 1948 Lipovník)
|
 |
Lipovník leží na styku Silickej planiny a planiny Horného vrchu. Obec je písomne doložená z roku 1364, vznikla pod cisterciátskym opátsvom. V obci sa nachádza gotický kostol zo začiatku 15. storočiam neskorobaroková fara z roku 1787.
Obecný úrad: Lipovník Tel: 058/7883110
|
|
|
Lúčka
(1406 Luchka, 1773 Lucžka, 1920 Lúčka)
|
 |
Obec Lúčka leží na styku Slovenského Rudohoria a planiny Horného vrchu v doline Čremošnej. Prvá zmienka o obci je z roku 1406, keď patrila hradnému panstvu Turňa, ale vznikla už v 13. storočí. V obci sa nachádzajú zrúcaniny ranogotického kostola z 13. storočia.
Obecný úrad: Lúčka Tel: 058/7979121
|
|
|
Markuška
(1362 Aranyas, 1563 Markuska, 1566 Aranias Markuska, 1569 Araniasska, 1582 Markuska alias Aranyas, 1920 Markuška)
|
 |
Markuška leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline Hankovského potoka. Markušku založil na zákupnom práve po roku 1311 dedičný richtár Martin. V obci sa nachádza gotický kostol z 13. storočia.
Obecný úrad: Markuška Tel: 058/7931906
|
|
|
Meliata
()
|
 |
Obecný úrad: Meliata Tel: 058/7921195
|
|
|
Muránska Lehota
()
|
 |
Obecný úrad: Muránska Lehota Tel: 058/4494297
|
|
|
Muránska Zdychava
()
|
 |
Obecný úrad: Muránska Zdychava Tel: 058/4421485
|
|
|
Nižná Slaná
(1363 Sayow, 1423 Alsosayo, 1599 Also Saio vel Zlanna, 1600 Nisna Zlanna, 1773 Nizna Slana)
|
 |
Nižná Slaná leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive a náplavovom kuželi pri vtoku Kobeliarskeho potoka do Slanej. Obec vznikla v 14. storičí, prvá písomná zmienka je z roku 1363. V obci je gotický kostol zo 14. storočia a zrúcaniny pevnôstky Muránčok z 15. storočia.
Obecný úrad: Nižná Slaná Tel: 058/7883120
|
|
|
Ochtiná
(1318 Ohtina, Ohtena, Ohthena, 1773 Ochtina,)
|
 |
Ochtiná leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline Štítnika. Obec vznikla v 1. pol. 13. storočia, prvý raz sa spomína v roku 1318. V obci sa nachádza evanjelický kostol z 13. storočia. V blízkosti obce sa nachádza Ochtinská aragonitová jaskyňa a rekreačné zariadenie SMZ Jelšava Hrádok.
Obecný úrad: Ochtiná Tel: 058/7882670
|
|
|
Pača
(1338 Pachchapataka, 1339 Pachapataka, 1773 Pacsa, 1920 Pača)
|
 |
Pača leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline Pačianského potoka. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1338 patrila k panstvu Krásna Hôrka.
Obecný úrad: Pača Tel: 058/7331802
|
|
|
Pašková
(1318 Pascahaza, 1424 Paskahaza, 1427 Pachahaza, 1920 Pašková)
|
 |
Pašková leží v západnej časti Slovenského krasu v doline potoka Štítnik na nive a terasovej plošine. Obec vznikla v 2. polovici 13. storočia. V obci sa nachádza kostol z roku 1802.
Obecný úrad: Pašková Tel: 058/7881083
|
|
|
Petrovo
(1320 Peturmanfalua, 1426 Petermanhaza, 1427 Peterwagasa, 1498 Petherman, 1590 Petermanovech, 1620 Petermanocz, 1678 Petri Villa, 1773 Petermanowcze, 1927 Petrmánovce, 1948 Petrovo)
|
 |
Petrovo leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline prítoku Hankovského potoka. Obec založil dedičný richtár Petermann, prvá zmienka je z roku 1320.
Obecný úrad: Petrovo Tel: 058/7931072
|
|
|
Plešivec
(1243 Plesuck, 1317 Plesouch, 1320 Plysouch, 1328 Pelsewcz, 1337 Plesewch, Pleusich, 1773 Plessuvcze, 1786 Plessowcze, 1808 Plessiwec)
|
 |
Plešivec leží v Slovenskom krase v kaňonovitej doline Slanej na sútoku so Štítnikom. Obec sa vyvinula na mieste starého osídlenia v 11. storočí. V obci sa nachádza zrúcanina vodného hradu z 13. storočia, ranogorický kostol z 13. storočia. Plešivec je východisko do Domice, na Plešiveckú a Silickú planinu.
Obecný úrad: Plešivec Tel: 058/7885590
|
|
|
Rakovnica
(1327 Rakunchas, 1329 Scenegetew, 1339 Rokunchas, Rakunchas, 1351 Rakoicha, 1362 Rakonkeneth, 1416 Rakonchas, 1773 Rekenane, 1808 Rekeňa, 1948 Rakovnica)
|
 |
Rakovnica leží v západnej časti Rožňavskej kotliny v severnej časti Slovenského krasu. Rakovnica vznikla ako uhliarska osada na území hradu Brzotín v 13. storočí, listinne je doložená z roku 1327. V obci sa nachádza kostolík z pol. 13. storočia.
Obecný úrad: Rakovnica Tel: 058/7883500
|
|
|
Rejdová
(1551 Redowa, 1552 Romokwagasa, 1556 Reydowa, 1566 Redoua Romokvaghas, 1570 Redowa, 1686 Resdowa, 1808 Rédowa, 1927 Rejdová)
|
 |
Rejdová leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na terasovej plošine v doline Slanej. Rejdová vznikla na valaskom práve začiatkom 16. storičia, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1551. V Rejdovej sú dodnes zachované zrubové podmurované trojpriestorové domy s hospodárskymi stavbami pod sedlovými šindľovými strechami z 19. storočia.
Obecný úrad: Rejdová Tel: 058/7883240
|
|
|
Rochovce
(1318 Rezemch, 1320 Rohfolua, 1469 Felsewrohfalwa, 1498 Also Rosalwa, 1556 Rohowcz, 1563 Rochowetz, 1773 Rochowcze)
|
 |
Rochovce ležia v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive v doline Hankovského potoka. Obec vznikla na rozhraní 13. a 14. storočia ako banská osada. V obci sa nachádza evanjelický kostol z roku 1785.
Obecný úrad: Rochovce Tel: 058/7998600
|
|
|
Roštár
(1318 Rester, 1773 Rostar, 1920 Roštár)
|
 |
Roštár leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive a terasovej plošine v doline Hankovského potoka. Obec vznikla ako banská osada v pol. 13. storočia. V obci sa nachádza gotický kostol zo začiatku 14. storočia.
Obecný úrad: Roštár Tel: 058/7931007
|
|
|
Rozložná
(1258 Rususna, Rosusna, 1318 Rososne, 1773 Rozlossna, 1808 Rozložná)
|
 |
Rozložná leží v severozápadnej časti Slovenského krasu v doline potoka Rozložnica na nive a terasovej plošine. Písomná zmienka o obci je z roku 1258. V obci sa nachádza evanjelický kostol z roku 1801.
Obecný úrad: Rozložná Tel: 058/7931438
|
|
|
Rožňavské Bystré
(1318 Sebuspopotak, 1362 Sebespatak, 1602 Biztro alias Sebespatak, 1773 Bystro, 1808 Bystrá, 1927 Rožňavské Bystré)
|
 |
Obec leží v západnej časti Rožňavskej kotliny. Vznikla koncom 13. storočia, patrila štítnickym Bebekovcom. V obci sa nachádza kostol z roku 1844.
Obecný úrad: Rožňavské Bystré Tel: 058/7883470
|
|
|
Rudná
(1291 Rodna, 1327 Rudna, 1920 Rudník)
|
 |
Rudná leží v západnej časti Rožňavskej kotliny. Vznikla po roku 1243 na území Brzotína ako banská osada.
Obecný úrad: Rudná Tel: 058/7321986
|
|
|
Silica
(1376 Szedlych, 1386 Zedlyche, 1399 Zethlyche, 1430 Zylicze, 1773 Silicza)
|
 |
Obec Silica leží uprostred Silickej planiny. Chotár tvoria druhohorné vápence, dolomity a dolomitické vápence s nepriepustnými súvrstviami bridlíc, pieskovcov a slienitých vápencov v podloží. Chotár ja bohatý na krasové formy, napr. škrapové polia, závrty, slepé doliny, priepasti a jaskyne. Obec Silica sa spomína v písomnostiach z roku 1376 ako vlastníctvo Štefana Szilonnaiho. Silica patrila aj Bebekovcom a Andrássyovcom. V rokoch 1938 až 1945 bola pripojená k Maďarsku.
Obecný úrad: Silica Tel: 058/7883650
|
|
|
Silická Brezová
(1399 Borzua, 1786 Borsowa, 1808 Borzová, 1948 Silická Brezová)
|
 |
Chotár je pahorkatinný s krasovými formami - škrapy, závrty, priepasti, jaskyne, ponory a vyvieračky. Obec Silická Brezová sa v roku 1399 v historických listinách spomína ako majetok Štefana Szílonnaiho, vznikla však už oveľa skôr na st. osídlení. Ďaľšími majiteľmi boli Bebekovci, Andrássyovci a Esterházyovci.
Obecný úrad: Silická Brezová Tel: 058/7884480
|
|
|
Silická Jablonica
(1386 Jablonca, Zedlyche, 1402 Jabloncha, Zedliche, 1750 Jabloncza, 1920 Jablonica, 1927 Jablonca, 1948 Silická Jablonica)
|
 |
Obec Silická Jablonica leží na juhovýchodnom okraji Silickej planiny. Chotár na slienitých bridliciach a vápencoch je vrchovinný, s rendzinami, pararendzinami až hnedými lesnými pôdami.V historických listinách sa Silícká Jablonica spomína v roku 1386 ako majetok Bebekovcou.
Obecný úrad: Silická Jablonica Tel: 058/7961413
|
|
|
Slavec
(1320 Zalouchhaza, 1351 Zaloukhaza, 1416 Zalowk, 1808 Salowec, 1920 Solovec, 1927 Salowec, 1948 Slavec)
|
 |
Obecný úrad: Slavec Tel: 058/7883570
|
|
|
Slavoška
(1563 Zlauozka, 1566 Zlauozka, Kyslauos, 1686 Kiss Slaboska, Pusta Slaboska, 1773 Mala Slabosska, 1920 Malá Slavoška, 1927 Slavoška)
|
 |
Obec Slavoška leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive a terasovej plošine v doline Hankovského potoka. Prvá písomná zbierka je z roku 1563, kedy patrila štítnickým Bebekovcom a od 17. storočia panstvu Krásna Hôrka.
Obecný úrad: Slavoška Tel: 058/7931994
|
|
|
Slavošovce
(1318 Sceďuries, 1346 Slavosfalva, 1367 Slauoshaza, 1378 Zederyes, 1551 Slabosowcze, 1561 Slaboschkoucz, 1566 Szlawoczka, 1773 Welka Slabosska, 1920 Veľká Slaboška, Slabošovce, 1927 Slavošovce)
|
 |
Obec Slavošovce leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive a terasovej plošine v doline Štítnika. Vznik obce sa datuje v 13. storočí, kedy patrila štítnickým Bebekovcom a od 17. storočia Andrássyovcom. Obec je známa najmä papierenským priemyslom a ako rodisko Pavla Dobšinského, známeho zberateľa ľudových povestí.
Obecný úrad: Slavošovce Tel: 058/7882603
|
|
|
Štítnik
(1243 Chitnek, 1258 Chytnuk, 1291 Csethnik, 1294 Sytnik, 1330 Olcythnuk, 1331 Schithenik, Sthithenik, 1773 Cžitnik, 1920 Štitník, 1927 Štítnik)
|
 |
Obec Štítník leží v severozápadnej časti Slovenského krasu na styku so Slovenským rudohorím v doline Štítníka. V histórii sa Štítník prvýkrát spomína v roku 1243, keď ho Belo IV. Daroval Detrichovi a Filipovi Bebekovi, vznikol však už niekoľko storočí predtým. V Štítniku sa nachádza národná kultúrna pamiatka, evanjický gotický kostol zo 14. storočia.
Obecný úrad: Štítnik Tel: 058/7886970
|
|
|
Stratená
(1723 Sztraczena)
|
 |
Obec Stratená leží v Slovenskom rudohorí na hornom toku Hnilca. Celé územie patrí ku chránenej oblasti Slovenského raja. Nachádza sa tu svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa, je tu množstvo reštaurácii a penziónov.
Obecný úrad: Stratená Tel: 058/7981114
|
|
|
Turňa nad Bodvou
(1221 Tornua, 1234 Turna, 1243 Tornoua, 1392 Torna, 1406 Tornauara, 1808 Turňa, 1927 Turňa nad Bodvou)
|
 |
Turňa nad Bodvou leží v západnej časti Košickej kotliny. Osídlenie v neolite-sídlisko bukovohorskej kultúry, z doby hallštattskej, rímskej a slovanské sídlisko z 9. a 10. storočia. Obec má bohatú históriu, záujimavosťou je že v rokoch 1938-44 bola pripojená k Maďarsku. V obci sa nachádza známa cementáren.
Obecný úrad: Turňa nad Bodvou Tel: 055/4662279
|
|
|
Úhorná
(1383 Ohary, 1437 Ohor, 1773 Uhorna, 1920 Úhorná)
|
 |
Obec Úhorná leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria na nive Smolníckeho potoka. Úhorná bola založená na valaskom práve v roku 1383 a patrila panstvu Krásna Hôrka. V obci sa nachádza nádherné jazero, ktoré v lete využíva množstvo návštevníkov. Vačšina nehnuteľností v obci patrí chalupárom z Košíc, najmä pre nádhernú prírodu.
Obecný úrad: Úhorná Tel: 053/4897203
|
|
|
Vlachovo
(1427 Alahpathaka, Lampertvalva, 1470 Olahpathaka, 1556 Vlahowa, 1584 Villa Lamperti, 1597 Olachpataka alias Lampertsdorf, 1598 Vlachy Pataka, 1773 Wlachowecz, 1808 Wlachow, 1920 Vlachovo)
|
 |
Obec Vlachovo leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive a náplavovom kuželi v doline Slanej. Vlachovo sa spomína v roku 1427, vzniklo ako banská osada. Patrilo štítnickým Bebekovcom, od konca 16. storočia panstvu Krásna Hôrka. V roku 2005 bolo Vlachovo vyhlásené ako Dedina roka.
Obecný úrad: Vlachovo Tel: 058/7883270
|
|
|
Vyšná Slaná
(1362 Sayowfey, 1427 Felsesayo, 1564 Obersalcz, 1571 Slana Superior, 1580 Wissne Slana, 1582 Hornia Zlana, 1773 Wissna Slana)
|
 |
Vyšná Slaná leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive v doline Slanej. Zmienka o obci je z roku 1362, keď patrila Mikulášovi Kunovi. Neskôr patrila Bebekovcom a od začiatku 18. storočia Andássyovcom. Neďaleko obce sa nachádza vyhľadávané lyžiarske stredisko Július.
Obecný úrad: Vyšná Slaná Tel: 058/7883230
|
|
|
|
|
